Samotný priestor centra obce nie je o mediálnom hluku,  preslávených symboloch šoubiznisu a zábavného priemyslu, ale o tichom hľadaní krásy a vzťahov v našich rodinách a dedinách.

Po desiatich rokoch aj 11. ročník  ARTpódia pri Zvonici, ktorý sa uskutoční 11. – 12. augusta, prináša tradičné programy – netradične zadarmo aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia, ktorý z verejných zdrojov toto podujatie podporil.

Netradične tiež použijem text, ktorý bol v roku 2008 zverejnený iba formou letákov. Projekt ARTpódium pri Zvonici je zameraný na využitie kultúrno-spoločenského priestoru s bohatou tradíciou. Priestor, ktorý je od dávnych čias centrom obce s historickou ZVONICOU, ktorá tvorila architektonickú kultúrnu pamiatku v Červeníku. Dnes zachovanú už iba vo fotografiách, obrazoch, ústnych a písomných spomienkach. Je to prirodzené miesto, na ktorom sa stretali životné osudy ľudí v namáhavej lopote, ale aj  v radostných a sviatočných chvíľach. Kde sa stretajú ľudia po stáročia dodnes, ale už bez zvonice.

Hudba tu nepotrebuje špeciálne zdôvodnenie – ona sem patrí ako tradičná architektúra dediny (a tiež Verešvárskej zvonice). Tak, ako sem patrila celé storočia a desaťročia, kým sme nemali rádio, televízor, video, počítač…Bude znieť spev, hudba insitne jednoduchá, nenáročná na priestor, ale precítená celým telom a dušou, s potrebnou vnímavosťou hudobníkov i poslucháčov.

Hudba a spev vyjadrujú ľúbeznosť a ušľachtilosť človeka. A spätne hudba a spev zušľachťujú človeka. Hovorí sa, že kto má rád krásnu a hlbokú hudbu, nemôže byť zlým človekom. Pri počúvaní hudby cítime radosť, smútok eufóriu, nostalgiu, hrdinstvo aj lásku. Nie každý má to šťastie spoznať tento „čarovný svet“. Preto robíme ARTpódium pri Zvonici. Chceme sa podeliť o tieto úžasné emócie.

Aby to nezostalo na povrchu, treba prebúdzať v srdci úctu k tajomstvu života, úctu k posvätnu, ktorým sa udržiava život. Túto úctu k tajomstvu prebúdza v dieťati matka, v chráme kňaz, v národe umelec a básnik. Hudba, spev, slovo básnika, obetavosť roľníka i matky tvoria budúcnosť života…

Žijeme v modernom čase. Náš priemyslový a počítačový svet so svojim technickým pokrokom zrýchľuje náš život. Stále sa ponáhľame. Do práce, z práce, v sobotu na chatu, v lete na dovolenku. Diaľnice nám skracujú cesty, šetria čas.

Oberajú nás však aj o pocit šťastia a radosti pri pohľade na okolitú prírodu, pri odhaľovaní tajomných a slávnych miest našej histórie. Mať svoju vlastnú históriu znamená mať aj súčasnosť i budúcnosť. Bez budúcnosti nastáva zánik.Domov a ním je vždy rodina, v širšom zmysle rodisko, je vždy východiskom každého z nás. Pevným bodom, o ktorý sa opiera život každého človeka, ku ktorému sa vracia nielen v spomienkach, ale aj v ťažkých chvíľach. Potrebujeme pevný bod, aby sme sa nestratili

Jozef Dodo Hesko


 

Fotogaléria z 11. ročníka, 2018